História

    Rok 1996 je pre žiakov a zamestnancov Základnej školy v Liešťanoch, ale i pre ostatnú verejnosť významný, nakoľko si pripomíname sté výročie vzniku spomínanej vzdelávacej, kultúrnej a výchovnej inštitúcie. Už sto rokov navštevujú deti z Liešťan a od 60. rokov aj z Nevidzian budovu tohto zariadenia.
      Z kroník i z rozprávania starších ľudí vieme, že všetci učitelia, ktorí na škole pôsobili neraz i v neľahkých podmienkach, vynakladali veľké úsilie na úroveň vzdelanosti našich detí. Počas storočnej histórie cez brány tejto školy prešli stovky žiakov. Svoju vzdelávaciu púť tu začali mnohí dobrí pracovníci, odborníci, ale i lekári a mnohí z radu inteligencie.

Veríme, že škola i naďalej bude plniť svoje poslanie, bude sa aktívne podieľať na formovaní mladého človeka a bude pomáhať dvíhať nielen úroveň vzdelanostnú a vedomostnú, ale i národné povedomie Slovákov.
 

Začiatky školstva v našej obci

    História školy v Liešťanoch nemá doklady z dávnejšej minulosti. Koncom 18. storočia 10 okolitých obcí patrilo ku kostolianskej fare, kde kňaz vyučoval ľud náboženstvu a spevom. Po roku 1848 na Lomnici v jednom drevenom domčeku býval J. Strnadl, ktorý bol blízkym obciam učiteľom aj notárom. Neskoršie bývalí kňazi obciam Liešťany, Dobročná, Lomnica a Nevidzany určili jednu osobu, ktorá učila deti náboženské dogmy.

 V roku 1885 Albert Hiroš, kostoliansky farár a škôldozorca Augustín Libertiny zriadil potulné učiteľstvo pre obce Liešťany, Dobročná, Lomnica a Nevidzany v začmudených pozemných najatých bytov.
      Zariadenie školy bolo veľmi jednoduché. Na stene bola pribitá tabuľa, lavice boli len dosky upevnené na koloch zatlačených      v zemi.
      Prvý diplomovaný učiteľ - Ľudevít Sabó tu účinkoval štyri roky. Pomáhali mu dvaja muži z dediny, ktorí vedeli čítať a písať. Byt učiteľa bola jedna veľká izba prerobená z maštale. Túto školu potulných učiteľov navštevovali aj deti z Nitrianskeho Rudna a zo Seče. Ďalším učiteľom bol Ján Spevár. Dlhší pobyt v takomto nevyhovujúcom prostredí sa však odrazil na jeho zdraví. Zaslúžil sa o postavenie budovy školy na dnešnom mieste.

Postavenie prvej budovy školy v Liešťanoch

    Na žiadosť potulného učiteľa Jána Spevára sa občania Liešťan, Lomnice a Dobročnej rozhodli koncom 19. storočia postaviť ľudovú školu, aby ich deti mali kde získavať vedomosti. Škola pre žiakov týchto obcí bola postavená v roku 1896 s dvoma učebňami a bytom. V septembri bola slávnostne otvorená so 111 žiakmi, ktorých počet stále pribúdal. O vykurovanie tried sa počas zimy starali samotné deti, keď na každé vyučovanie priniesli po polienku dreva.
      Medzi najvýznamnejších prvých učiteľov, ktorý pôsobil v tejto škole vyše 20 rokov bol Ján Spevár. Už v tom čase sa venoval ovocinárstvu a učil to aj svojich žiakov.

Medzivojnové obdobie

V roku 1925 začal učiť v Liešťanoch Štefan Záni. V tom čase bola škola vybavená tromi učebňami. Učiteľský zbor doplňovali Gizela Zániová a Terézia Beráková. Vzdelanostná úroveň detí vzrastala. Učitelia vštepovali žiakom základy písania a čítania. Okrem toho založili spevácky zbor, divadelný krúžok a usporadúvali výlety do okolia. Boli však problémy s dochádzkou.
      Niektorí žiaci vymeškávali vyučovacie hodiny, pretože pomáhali rodičom v poľnohospodárskych prácach a s pasením dobytka. Ďalšou príčinou zlej dochádzky bola chrípková epidémia. Napr. v roku 1927 ochorelo 85 % žiakov a škola bola na 10 dní zatvorená. V tom čase navštevoval školu okresný inšpektor František Lehotský.

Ďalším ochorením, ktoré trápilo obyvateľstvo, teda i žiakov, bol trachóm. Učitelia zdôrazňovali i poučovali o hygiene, vystríhali pred nákazlivou očnou chorobou trachómom, ktorý najmä v roku 1928 trápil obyvateľstvo Liešťan, Dobročnej a Lomnice. Štefan Záni v snahe pomôcť svojim chorým žiakom, požiadal obvodného lekára o ošetrenie. No deti a ani rodičia sa zo strachu a nevedomosti nedali ošetriť. Dvom žiakom, ktorým hrozilo oslepnutie, vybavil Záni pobyt na očnej klinike v Bratislave. Vrátili sa celkom zdraví.
      K tunajšej škole bola niekoľko rokov pripojená Hospodárska škola ľudová. Vyučovalo sa v nej v zimných mesiacoch.
      Náboženstvo vyučoval kňaz Štefan Zlámal. V troch učebniach sa vyučovali žiaci všetkých ročníkov ľudovej školy.

V tridsiatych rokoch pribudol v pedagogickom zbore na niekoľko rokov Štefan Boor. V jednej triede vznikol požiar. Po chaotickom a neúčinnom hasení sa Štefan Záni rozhodol založiť prvý hasičský zbor.
      Učitelia na čele so Štefanom Zánim žiadali rozšíriť školu pre veľký počet žiakov ešte o jednu učebňu. V roku 1933 predstavenstvo obce rozhodlo prerobiť starý učiteľský byt na triedu. Škola bola v školskom roku 1930/1931 štvortriedka s počtom žiakov 199. V novozriadenej učebni začal učiť Tomáš Šácha.
      Učitelia pod vedením Štefana Zániho usporadúvali divadelné predstavenia, prednášky, kurzy materinského jazyka, školské slávnosti, zdravotné prednášky. Organizovali kultúrny a spoločenský život v obci, vzdelávali aj dospelých.

Konali sa aj dni brannosti, na ktorých sa zúčastňovalo niekoľko škôl z okolia, kde žiaci cvičili na spôsob spartakiád, tancovali ľudové tance, zborovo spievali a nacvičovali správanie sa počas poplachu. Vysádzali sa ovocné stromy. Každý žiak mal svoj stromček, ktorý si zasadil a staral sa oň.

      Škola počas druhej svetovej vojny
      21. septembra 1938 bola vyhlásená mobilizácia. Z tunajšej školy narukoval Rudolf Richter a Tomáš Šácha. Žiaci s učiteľmi počúvali školský rozhlas, do ktorého prehovoril minister školstva. V roku 1939 významné udalosti ako vznik slovenského štátu, vojna Nemecka proti Poľsku - začiatok 2. svetovej vojny otriasli aj vyučovaním v škole.
 Do penzie odišla Gizela Zániová, do školy prišiel Dezider Valgon a Valéria Barinková.

      V roku 1940 dostala škola prvé rádio v dedine, preto mnohí obyvatelia našej obce chodili do školy počúvať večerné správy rozhlasu. Členovia učiteľského zboru konali striedavo službu pri rádiu a vysvetľovali udalosti na bojištiach. Školu navštevoval aj inšpektor. Inšpekciu v škole opisuje v kronike zapisovateľ týmito slovami: "Návšteva pána školského inšpektora Karola Tovčíka znamenala malý, milý, rodinný sviatok pre žiakov a učiteľský zbor." Vždy po návšteve inšpektora došlo k zlepšeniu pomerov v škole.

      V Liešťanoch od roku 1940 vyučovali Šimon Blažko s manželkou Máriou Blažkovou. V roku 1941 sa zmenil názov školy na Rímsko Katolícka ľudová škola. Počas vojny sa neusporadúvali ani celodenné výlety, lebo žiaci trpeli nedostatkom obuvi.

V roku 1942 sa v Dobročnej vyskytol brušný týfus. Skoro v každej rodine bol niekto chorý. Žiačka 2. triedy Emília Michalová na toto ochorenie zomrela. Anna Hlinková zomrela na zápal pľúc. Ešte počas vojny a krátko po nej v dôsledku podvýživy a chorôb zomrelo niekoľko žiakov, napr. aj Ľudovít Pánis.

      Vyučovanie v socializme  po roku 1945
      24. októbra 1945 prišiel do Liešťan riaditeľ Ľudovít Dvorský s manželkou Helenou Dvorskou.
      V septembri 1946 sa začali opravné práce na školskej budove, preto boli učebne premiestnené do obecných domov na Lomnici a v Dobročnej.

      Dňa 03.11.1947 sa opäť začalo učiť v Hospodárskej škole v Liešťanoch. Zapísaných bolo 20 žiakov. Správu školy viedol Ľ. Dvorský.
      Vyučovali sa predmety ako Jazyk vyučovací, Náuka o domácom hospodárstve, Zdravoveda, Náboženstvo, Ovocinárstvo.
      Teoretické vyučovanie sa skončilo 10. apríla 1948. 13. marca 1948 Povereníctvo školstva povolilo zriadiť Štátnu detskú opatrovňu v jednej triede vo voľnej učebni Národnej školy.
      Zmena spoločensko - politických pomerov po februári 1948 priniesla aj zmeny v školstve. Zaviedol sa nový skúšobný poriadok pre hodnotenie výsledkov výchovno-vzdelávacej práce podľa zásad socialistickej výchovy.
      Od školského roku 1957/1958 boli žiaci Národnej školy v Liešťanoch zadelení do piatich tried.

V tomto roku žiaci pod vedením učiteľa Juraja Pekára vysadili 1 000 ovocných stromov a tak dali základ ovocnému sadu na školskom pozemku. Mičurinský krúžok viedol riaditeľ školy Ľ. Dvorský.
      Poriadali sa metodické dni, kde si učitelia z celého okresu vymieňali skúsenosti. Od školského roku 1958/1959 sa vyučovalo päť ročníkov v štyroch učebniach. Nedostatok priestorov sa riešil spojením 2. a 3. ročníka v jednej triede. Manželia Dvorskí učili v národnej škole dvadsať rokov.
      V školskom roku 1966/1967 sa stal riaditeľom tejto školy Miron Borodovčák, ktorý učil spolu s manželkou Elenou Borodovčákovou. Učiteľský kolektív dopĺňali Antónia Ďurčová a Zdena Vestenická. V tomto školskom roku bol zavedený do učebného bytu riaditeľa školy vodovod. Urobili sa ešte niektoré menšie opravné práce.

Občania, najmä rodičia žiakov tu odpracovali mnoho pracovných hodín. Podávala sa deťom mliečna desiata, ktorá sa tešila veľkej obľube u rodičov aj u žiakov.
      Ďalším riaditeľom Základnej školy v Liešťanoch bol Jozef Topoľský. Za jeho pôsobenia došlo k mnohým zmenám. Pristavila sa prístavba s jednou triedou, kabinetom, splachovacím WC a zaviedlo sa ústredné kúrenie.
      V školskom roku 1980/1981 prišla na tunajšiu školu riaditeľka Marta Blažejová a učiteľka Marta Gamanová - Mazániková, ktorá po ukončení štúdia na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici pôsobí už 30 rokov v rodnej obci Liešťany.
      O rok neskôr sa zriadila z provizórnej telocvične jedáleň pre žiakov. Strava sa sem vozila z vedľajšej Materskej školy Liešťany, vydávala ju pani B. Kollárová. Podávanie obedov umožnilo zriadenie školskej družiny.

Tak sa kolektív učiteľov: riaditeľka Marta Blažejová, p. učiteľky: Marta Mazániková, Mária Hrdá, Marta Klincová rozšíril o vychovávateľku Margitu Uhlárovú a neskôr o vychovávateľku Ľudmilu Lomnickú.
      V školskom roku 1985/1986 došlo k ďalším personálnym zmenám. Riaditeľka Marta Blažejová bola preložená do ZŠ Nitrianske Rudno a Marta Klincová do ZŠ Diviaky nad Nitricou. Na ich miesta nastúpili: pani učiteľka Mária Danišková a pán učiteľ Július Daniška ako riaditeľ školy.
      V školskom roku 1987/1988 bolo zriadené III. oddelenie školskej družiny. 1. septembra 1987 do školy nastúpila  vychovávateľka Marta Bartová, v januári 1988 ju vystriedala Monika Škrabanová.

Pričinením riaditeľa školy Júliusa Danišku došlo k významným opravám školy: oplechovanie strechy školy, výmena podláh v triedach, vymaľovanie školy z vnútra i z vonku. Prestavbou bývalého učiteľského bytu zriadili 2. oddelenie družiny. Pekne zariadili miestnosť, v ktorej sa doobeda nevyučuje a ktorá slúži len pre žiakov školskej družiny. Boli vymenené vonkajšie dvere, zakúpené spoločenské hry, mechanické hračky, športové náčinie, gramofóny. Na stene na chodbách boli namontované nové vešiakové steny. Do každej triedy bol zakúpený čiernobiely televízor na sledovanie vysielania pre školy.
      Okrem výchovno-vzdelávacej práce škola organizovala zbery papiera, železa, liečivých rastlín, pripravovala kultúrne programy na verejné slávnosti v obci. Žiaci reprezentovali školu na súťažiach, pravidelne sa organizovali koncoročné školské výlety.

V roku 1988/1989 odišla do dôchodku pani učiteľka Františka Kupčeková, na jej miesto nastúpila pani učiteľka Anna Klopanová.
 

Vývoj Základnej školy v Liešťanoch po novembri 1989       

Udalosti, ktoré sa udiali v našej vlasti po 17. novembri 1989 sa odzrkadlili vo významnej miere aj v školstve. Zmeny nastali vo vyučovaní čítania, vlastivedy, občianskej výchovy a dejepisu.  K personálnym zmenám vo vedúcich funkciách v našej škole nedošlo.

Náboženstvo sa začalo vyučovať aj v prvom ročníku. V školskom roku 1991/1992 bol do funkcie riaditeľa školy uvedený pán učiteľ Vladimír Čavojčin. Pán riaditeľ Július Daniška odišiel do dôchodku. V tomto období prišla do školy pani učiteľka Mária Kalfasová zo Základnej školy v Diviakoch nad Nitricou.
      Zvýšenie cien stravných lístkov a poplatok za družinu spôsobil odhlásenie niektorých detí zo stravy a družiny. V dôsledku týchto zmien bolo v školskej družine zrušené jedno oddelenie. Pani vychovávateľka Monika Škrabanová bola preložená do Domova mládeže v Bojniciach.
      V školskom roku 1989/1990 odišla do dôchodku školníčka Anna Nosková, ktorá sa starala o čistotu a poriadok v tejto škole celý svoj produktívny život. Na jej miesto nastúpila Oľga Šopoňová.

Náboženstvo sa stalo nepovinným predmetom. V súťaži Deti a tradičná ľudová tvorba uspeli aj naši žiaci. Pani učiteľka Anna Klopanová pripravila so žiakmi do tejto súťaže úspešné práce. Niektoré z nich postúpili do ďalšieho kola v Ružomberku, kde získali diplom.
      Prevádzali sa len bežné opravy na škole. V zadnej časti dvorca bol vybudovaný nový školský pozemok, ktorý bol aj oplotený. Boli tu zabetónované preliezky a hojdačky.
      V školskom roku 1992/1993 bola na školu pridelená ďalšia pani učiteľka Iveta Zvalová. V nasledujúcom školskom roku ju vystriedala pani učiteľka Ivana Ďurtová.

Za 100 rokov existencie Základnej školy v Liešťanoch pretieklo dolu Beliankou veľa vody. Škola prežila mnohé generácie. Zo žiakov vyrástli pracovitý a vzdelaní ľudia, ktorí si v živote našli uplatnenie.

TOPlist